Moje úchylky

Moje úchylky (7.časť)

17. august 2011 at 11:01 | Zuzana

17. Nie "vypadni do *** ale "hodím ti niečo do hlavy"

Po prečítaní nadpisu asi moc nepochopíte,takže vám to idem vysvetliť. Chcela som každodennú situáciu zhrnúť do jednej vety,ktorá by to vystihovala. A to je ten nadpis( :D). Keď vás niekto naštve,tak väčšinou mu poviete "zlé slová" napríklad,somár,debil,krava ale môže použiť aj ostrejšie nadávky,ktoré tu písať nebudem. Keď vás niekto otravuje,stále,teda,keď je to tak či tak,používate slovné spojenia ako "choď ro riti", "vypadni" alebo tie druhé,ktoré obsahujú aj nadávky. Síce aj ja som používala "choď do riti" a podobné k takýmto verziám. Ale! Ale,v poslednom čase dos´t používam "hodím ti niečo do hlavy". A,to skoro na každého,keď ma naštve alebo povie niečo úplne,že čo mi leze na nervy,tak mu nepoviem to krásne "choď do riti" ale, "hodím ti niečo do hlavy". A čo,niekto musí byť originálny =D. Dúfam,že všetci pochopili. Ak nie,tak vysvetlím =D

18. Knižnica alebo "milujem to tam"

l
Neviem ako ste na tom s knihami,či si ich kupujete alebo požičiavate. Či ich vôbec čítate alebo nie ale ja väčšinou chodím do knižnice,asi tak 2-krát za mesiac,to je cez leto a cez školský rok tak raz za mesiac,pretože si požičiavam tak 5 kníh a nedokážem ich prečítať za taký čas,respektíve,nemám čas na to,keďže sa musím chystať do školy,mám krúžky a domáce práce a milion iných vecí. Ale na knihy si vždy čas nájdem. No prejdime k tej knižnici. Bývam v malom meste na Slovensku,čo má asi 10 000 obyvateľov. Nájdete tu asi 4 základne školy,1 umeleckú,3 stredné školy,pár nákupnych supermarketov,pár obchodov,2 kostoly,pár reštaurácii a asi 3 pizzerie,niekoľko krčiem a barov,a nájdete tu aj knižnicu. Síce je malá,a máme tam malo kníh,väčšinou sú to staré ale nájdete tam aj nové. Dosť ma to mrzí,že mesto nemá na vynovenie a nákup kníh peniaze,ale čo sa dá robiť. Keď stúpite do akéjkoľvek knižnice,tak ste zavalení milionmi kníh a nevnímate nič iné iba krásu kníh,ktorá je pred vašimi očami. Jemne vyťahujete knihy,listujete stranami a čítate niekoľko riadkov. Po hodine,si nájdete 4 knihy,ktoré musíte prečítať. Ešte raz sa pozriete na knihy,či vás niečo neupúta,teraz nie,možno nabudúce. A idete domov s knihami =D =D..(Pekné napísané nie? =D )

Moje úchylky (6.časť)

21. march 2011 at 19:43 | Zuzana
Po dlhom čase,si zase môžete prečítať pár riadkov o tom aká som nenormálna.


14. A HENTO alebo vykecávanie s učiteľkou nemčiny

Menší príbeh na začiatku. Kotrý je realita takže neviem či príbeh,je doveci ale patrí asi sem. Od piateho ročníka som bola zadelená do jazykovej triedy. To znamená že sme každý deň mali cudzí jazyk. V mojom prípade nemčinu. V piatom ročníku sme mali mladú učiteľku. Tiež som ju neznášala ako ostatné,odmietala pracovať a podobné veci takéhoto charakteru. V šiestom ročníku sme mali ďalšiu mladú učiteľku. Kotrá zjavne učila prvý krát(aspoň to tak vyzeralo). Prakticky, sme si cez hodiny mohli robiť čo sa nám zachcelo- Celý rok sme sa učili tie isté slovíčka a všetko bolo fájn. Po čase sa naša učiteľka vydala a otehotnela (už druhá učiteľka,ktorá otehotnela.) Ďalší rok k nám zase zavítala mladá učiteľka ktorá mala oči ako True Cool z GD a uši naopak. Tu sme si mohli robiť čo sme chceli. Každú hodinu,každý deň som vykrikovala "čo znamená hento slovíčko?" (moja túžba vedieť po nemecky) nie žeby mi odpovedala,vždy sa rozprávala s mojich spolužiakom a úplne ma ignorovala. Akoby som tam vôbec nebola! To sa stávalo veľmi často. Začala som rozprávať svojej spolužiačke že je hluchá. Rozprávala som úplne po ptichu že to ani skoro moja spolužiačka nepočula (10 cm odo mňa) a učiteľka pozrela na mňa a začala so zvýšením hlásom rozprávať niečo také ako toto: " To čo si dovoluješ? To má byť čo Zuzana?" Potom sa to stupňovalo a mali sme dokonca úplne dlhý(10 minutový) rozhovor cez veľú prstávku. Celý čas som ju podpichovala a ona zase začala rozprávať tie guláše okoľo toho. Potom zmizla,chcela by som vedieť z akých príčin. =D. Teraz v ôsmom ročníku máme inú učiteľku. Vek asi 40 a je úplne spojená s touto dobou. Celé hodiny na hodine( to čo je za vetu? =D) sa jej stále niečo pýtam. Či sa to týka nemčiny alebo nie. Stále. Buď to skončí tak že mi odpovie svojim spôsobom ,alebo úplne,úplne zvýši hlas a začne kričať že som rozmaznaná a také podobné vetičky. Ale ja mám svoje učiteľky nemčiny veľmi,veľmi rada. Som zvedavá kto nás bude učiť budúci rok.


Moje úchylky (5.časť)

15. march 2011 at 19:17 | Zuzana

13. MP4 alebo súčasť môjho života

Toto zariadenie s názvom MP3,MP4 a mnoho podobných určite každý pozná. Súčasť života každého moderného človeka. MP4 sa stala pre mňa neodtelitelnou súčasťou môjho bezvýznemného života. Neviem si bez nej predstaviť život. Je to taká vymoženosť že je používam tak dlho,vlastne mala som dve MP4,ešte ich aj stále mám ale v takom stave že ledva,ledva fungujú. Jednu MP4 mám cez repráky,čo je u mňa veľmi dôležite :). Ale je na nej prasknutý display takže ja len hádam aká pesnička následuje ale o to je to zaujímavejšie. Neznášam keď sa vybije čo pri mne znamená stále. Dostanem nervy ale hneď sa ukludním. Počúvam hudbu ráno,keď idem do školy. V škole,keď potrebujem dobiť energiu. Keď idem zo školy a vykráčam si s MP4. Doma,v škole,vo vani,v postely. Všade. Milujem ju.

Moje úchylky (4.časť)

10. march 2011 at 20:00 | Zuzana

10. PLAY alebo ešte raz,ešte,ešte raz...

Toto neviem či je moja úchylka alebo závislosť na konkrétnych videách ale dokážem pozerať video aj 20x za sebou. Samozrejme,musí ma zaujať. Stačí jediný pohľad na video a už viem či ma bude baviť alebo nie. Potom následuje niekoľko dňová invázia klikania na PLAY. Musím kliknúť a pozrieť si to ešte raz a zase. Musím. Čím ďalej tak moja nadšenosť sa zvyšuje ale na niektorej hranice sa zastaví a upadá dole. Potom si zase "nájdem" druhé video a zase toho sa neviem napozerať. Takto to ide stále a ešte raz stále dookola. Tu je pár videí ktoré majú vďaka mne o 100 zhľiadnutí viac.

S tohoto nemôžem,viem že si budete hovoriť "pekné" slová o mne ale ja tú reklamu proste milujem.

Moje úchylky (3.časť)

9. march 2011 at 20:00 | Zuzana


7. IDEM SPAŤ alebo u nás sa nespí

Jasné že sa u nás spí,každí u nás spí vlastne ja som taká výnimka. Chodievam spať tak okolo 22:00. Unavená z výtvarného,zo školy a ostatných vecí. Určite ste si teraz pomysleli že po takomto dni zaspím ale ste na zlej stope. Síce som unavená,ležím v postely,mám zatvorené oči ale nezaspím tak ľahko. Už len s toho dôvodu že v mysli mi prúdia vlny myšlienok,predstáv a rozmýšlam čo vlastne zajtra budem robiť. Po troch hodinách,keď som už asi naplánovala tri dni,porozmýšlala o všetkých čo teraz robia,otočila sa v postely minimálne 100-krát zaspím. Už len zostáva jedna otázka som v pohode?

8. HVIEZDY svietia alebo prosím ťa nevypadni z okna

Hniezdy,milujem hviezdy. Či je ich na oblohe ledva 10 alebo celá obloha je s nimi vysvietená ako výklad v obchode na Vianoce. Keď sa pozeráme na hviezdy ako by sme odchádzali z nášho sveta. Hviezdy sú niekde ďaleko ale tak blízko. Pozeráte a premýšlate,želáte si niečo a márne dúfate aby vám to "vaša" hviezda splnila. Už si ani nepamätám kedy som sa pozerala naposledy na hviezdy asi to bolo pred dvoma týždňami,samozrejme to je len môj typ. Na hviezdy sa väčšinou pozerám keď odchádzam z ZUŠ a je tma,vidím aj mesiac pred ktorým sa premávajú oblaky. Krása jednoducho krása. Na hviezdy s apozerám z balkona,jedno z miest ktoré mám rada,v zime alebo v lete vždy je tam tak čarovne. Na hviezdy sa pozerám aj tak že si otvorím okno, otočím sa a pozerám na oblohu. No nemôžem dlho po niekoľých minutách ma začne bolieť hlava a ja to vzdám. Hviezda je výnimočná. Už len s toho že sa nenáchadza na našej Zemi ale hodne,nekonečno ďaleko.

9. SNY alebo krajina zázrakov

Sny sú niečo čo sa len tak ľahko nedá vysvetliť. Sny sú nadprirodzené,niečo čo dokáže iba človek. Snívať. Každému sa sníva niečo iné,dokonca sa vám môže snívať aj to isté čo vašemu susedovi (dosť nereálne) alebo sa vám môže to isté snívať aj viackrát po sebe. Ja mávam drastické,krvavé sny ale mávam aj romantické (v dvoch osobách) a špeciálna kategoria sú moje šialené sny. Za svoje sny si môžeme aj my,vidíme sa v nich a trošku sna tvorí aj naša útžba. Niekedy iba trošičku niekedy aj celý sen. Sny sú niečo nadprerodzené,nemôžete ich plánovať,nemáte o nich dôkaz a ani presne nemôžete vedieť o čom budú. To je na tom krásne. Nikdy by som sa snov nechcela vzdať či sú to už krásne sny alebo tie "druhé". Sny sú prekvapenia

Moje úchylky (2.časť)

6. march 2011 at 12:19 | Zuzana

4.STARÉ FOTOGRAFIE alebo rok 1970

Ďalšia moja "závislosť" je prezeranie starých fotografii. Či už doma,na internete alebo niekde inde vždy ma baví sa na tu fotografiu pozerať,niekedy aj hodinu. Sledovať ten život,predtým aký bol,zachytená mimika tváre,pocity ktoré vyjadrovali.Všetko si to domýšlať,vymýšlať a prežívať to s nimi. Kultúra,oblečenie,budovy,príroda,život človeka v roku ****.
Jedna z vecí ktorá neni ovplyvňovaná svetom.

5.SLEDOVANIE alebo ročné obdobia sa menia

Či už je 30 °C alebo -20 °C,celý deň sneží alebo slnko hreje vždy sa dá na niečo pozerať. Som rada že žijem v takom pásme v akom žijem. (smiech =D ) Nemáme stále teplo alebo stále zimu ale sa nám to strieda. To som rada. Nevedela by som vydržať celý rok v zime alebo celý rok v teple. Síce nemám moc rada zimu ale chvíle pežité v snehu s tými ktorých máte radi stoja za to aj keď budete celý mokrý,bude mokré vaše oblečenie,vaša izba a všetko. Bude vám zima a budete sa triasť ale príjemné okamihy vás zahrejú pri srdci :). Chvíle prežité v teplu a na slnku či vo vode spojené s zážitkami sú tiež na nezaplatenie. Ale ten vánok v lete chýba a v zime lúče slnka.

6.BUBLINKY alebo neviem vydržať piť niečo stále

Poznáte to je to ako droga,raz skúsite a potom musíte stále až dokým nezomriete alebo sa v lepšom prípade vyliečite.
A ako ste už mohli zistiť že som neni normálna tak ani moje úchylky nebudú normálne. Do piatich rokov som pila čaj a všetci okolo pili čaj až na mojich rodičov ktorí mali vždy vedľa čaju bublinkové limonády. Keď som mala 7 rokov,vrátila som sa skôr domov a moji rodičia neboli doma,postavila som sa na kuchynskú linku,otvorila som flašu a naliala som si tam bublinkovú limonádu. Pomaly som ju pila,pretože bola veľmi ťažká na moje hrdlo. Glk,glk a bol prázdny pohár. Rodičia sa to nedozvedeli a takto to pokračovala ďalej,vždy keď neboli v kuvhyni som si nalila. Neskôr sa to mama dozvedela ale ja som nevedela odolať a zase som si naliala =D. Nakoniec sa s tým zmierili a bublinkové limonády pijdem do teraz. Dokonca aj keď som chorá nedokážem odolať tomu pocitu ako vyprchajú bublinky na mojom jazyku. Nedokážem. Preto trpí aj moje hrdlo a som dosť často chorá.

Moje úchylky (1.časť)

4. march 2011 at 18:39 | Zuzana

♥ 1.SPRAVANIE alebo som dosť mimo

Už do detstva sa správam nekontrolovatelne. 10 minút radosti,5 minút smútku,20 minút šialenosti,2minúty smiechu,30 minút nenormálneho smiechu,18 minút vážnosti a takto by som mohla pokračovať do nekonečna,no vždy to boli minúty kedy som sa správala tak ako som to cítila,tak ako som to chcela,presne tak aká som. Možno to teraz ľutujem,ale vtedy som to tak cítila. Ľudia ktorí sú vedľa mňa,musia mať veľkú trpezlivosť. Dobre,tak som to trochu prehnala.


♥ 2.KNIHY alebo vôňa kníh


Knihy tu boli,sú aj budú ♥. Každý z nás držal v ruke knihu,niektorí iba niekoľko krát,niektorí si nevedia bez nej predstaviť život. Taký typ človeka som aj ja,musí vidieť,čítať a cítitˇknihu. Knihy sú jedná z veci,ktoré nás prenesú z reality do krajiny zázrakov. Naučia,poučia o živote akom takom. Vždy v nás zanechajú niaky pocit a dajú nám niečo,dobrý pocit. Vôňa kníh. Každá kniha vonia inak,možno je ešte horúca a vonia po farbe na tlačenie a má niekoľko minút ale už ma príbeh. Chladné knihy môžu mať aj 100 rokov,menej,viac,voňajú inak. Ich vôňa zachytáva okamihy,ľudí,veci,príbehy a pocity. Každá kniha inak vonia a každá kniha niečo iné skrýva.

♥ 3. VIEDEŇ alebo mesto "hallo"


Síce som bola vo Viedni iba raz,ale ja sa tam vrátim. Možno tam budem študovať na strednej škole alebo bývať... Dobre,budúcnosť neriešim. Bola som tam síce tak maximálne 10 hodín ale prežila som veľa okamihov ktoré navždy zostanú v mojom srdci a napísané v mojej knihe a navyše,aby som nezabudla tu. Bola som tam v zime,síce nebol sneh ale bola tam zima veď bol 27.november.Tí ľudia a ich život,štýl,zdravie,láska,šťastie,smútok. Vedela som že si s nimi budem rozumieť,aspoň si to myslím. Nemčina,lepší jazyk už ani nemôže byť. Architektúra,pocity,vianočné trhy,ulice,mesto,budovy,červená farba,akvárium,nádych,odlišnosť,nebojácnosť,žiadny strach a radosť. Už sa dlhšie nebudem nad tým utápať lebo ma niečo chytí a budem otravovať v sobotu mamu.



 
 

Advertisement