Prečo som taká?

7. march 2011 at 19:39 | Zuzana |  Články
Buenos Dias.

Super otázka,lepšie je ešte aj to že dôvody sa ťažko hľadajú ale jeden z nich je život. Ľudia ktorí vás ovplyvňujú tým čo robia,tým aký majú ku vám vzťah. Zoberme si napríklad,chcete sa prihlásiť na tenisový krúžok ešte pred tým sa to opýtate aj niekoľkých ľudí ktorí by sa mohli prihlásiť s vami,tak sa ich to spýtate. Veríte že pri dlhom presviedčaní niekto povolí a vyplní prihlášku. Veríte ale akosi sa vám to nepodarilo a vy zrazu "bezdôvodne" dostanete strach a pocit že vás to nebude baviť tak sa nakoniec neprihlasíte. Takto nás ovplyvňujú ľudia. Zoberme me si ďalší dôvod,média,áno,to je to správne slovo,média! Počúvate rádio i keď ho teda nepočúvate ale vaši rodičia ho počúvajú v kuchyni a keďže vy musíte "papkať" v kuchyni nezostáva vám nič iné iba si vypočúť tie pesničky ktoré hrajú dookola,stále to isté. Vám sa tá pesnička zrazu zapáči a tak vypaľujete rýchlosťou bleska aby ste si ho stiahli z internetu a dali do mobilu. Neviete o čom je ten text (v lepšom prípade človek vie aspoň nadpis). Na autora si tiež spomeniete,ale žeby ste o ňom niečo vedeli? Fú,zmlknete. Opýta sa vás niekto prečo sa ti páči táto pesnička,asi neopyta ale keby hej tak sa neviete vykokcať a tak začnete trepať dve na tri alebo úplne zmeníte tému. Niekto vám povie že to čo počúvate je absolútna "chujovina" vy,samozrejme zostanete celý červený. Vypočujete si pesničky svôjho kamoša a začnete ich tiež počúvať. Veď je to cool a navyše to počúva aj on,takže mi nebude nadávať. Samozrejme toto bol jeden z príkladov akým sa stretávam každý deň v škole. Česť vynímkam. Čo sa páči jemu,to sa páči aj mne.

TU je ten problém,sme až moc ovplyvňovaný okolím,nemáme vlastný názor,nechceme vytrčať z kruhu a chceme byť tým "cool". Ano,tu je ten problém. Prečo si sakra nemôžeme každý vytvoriť svôj názor,prečo nemôžeme povedať svoje pocity,prečo nevykríkneme "Mne sa to nepáči." a mesto toho sa iba pozeráme a prikyvujeme hlavami? Aj ja som bola taká,dalo sa to čakať. Veď chcem mať kamošom a čo sa páči im to sa musí páčiť aj mne. Nemôžem si dať tú bielu sukňu,prestali by sa so mnou baviť. Nevypila by som si s nimi,nikdy by ma nepozvali na žiadnu párty. Nejde na francúštinu kamoška,tak nepôjdem ani ja. Potom ma sklamala jedna osoba. Ano,je to až smutné že na múdre veci musíte prísť bolesťou,všetko zlé je na niečo dobré. Uvedomila som si že správni kamaráti vás majú radi podľa toho aký ste a nie podľa toho či si s nimi vypijete alebo oblečiete čierne oblečenie. Správni kamaráti vás podržia ale zase ích tenis nemusí baviť ako vás. Kamarati vás rešpektujú a neskryvajú sa za maskou. Týto kamaráti sa veľmi tažko hľadajú. Veľmi ťažko ale z tých milionov čo nás tu žije sa určite niekto nájde. Vďaka sklamaniu som sa dovážila vystúpiť s kruhu. Všetci nenávidile knihy a ja som sa k ním pridala až potom keď som zašla do knižnice som si uvedomila aké sú knihy božské. Vtedy som sa obliekla úplne inak a všetci len nemo pozerali,smiali sa,krútili hlavami,iným sa to páčilo ale ja som si vykračovala s úsmevom. Vtedy keď sa učiteľka matematiky spýtala či chápe niekto učivo zdvihla som ruku. Polovica triedy to nechápala ale neodvážili sa zdvihnúť ruku.No ja som sa prekonala a zdvihla som ju a s úprimnosťou povedala že tomu nechápem.Všetci boli ohromení,akoby videli Ufo z niakej čudnej planéty. Vtedy som začala počúvať hudbu ktorá sa mi naozaj páčila,nie ibá tie "pesničky" ktoré počúva každý. Síce bolo na to veľa narážok,no ja som sa svojej obľúbenej hudby nikdy nevzdala. Vtedy som sa prihlásila na výtvarný odbor v ZUŠ bez toho aby sa tam niaka kamarátka prihlásila a zvládam to aj do teraz,s fantastickými ľudmi ktorí su tam. Každé pondelky budem asi chodiť na španielčinu,už sa neviem dočkať. Vtedy som si povedala svoje názory a vtedy je vlastne dnes,včera,zajtra a takto aj bude.

Preto ľudia nebojte sa,jediné čo vás môže stretnúť je vnútorný pocit šťastia,že ste si stáli za svojím. Inak aj tento článok asi najdlší ktorý som kedy napísala,píšem pod nadvládou zlej fyzickej a duševnej nálady a to len s toho dôvodu že ma zradil najdôležitejší človek v živote. Tak Ti teda Ďakujem. (Teším sa na tu španielčinu,dúfam že to zvládnem.)

Pridávam jeden song od mojej najoblúbenejšej kapely posledné mesiace.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 LebenSphase | Web | 7. march 2011 at 21:22 | React

Zlatko jsem na tebe pyšná :) Vykročila si správnou cestou..opravdu se nemusíš bát říkat své názory nebo být od jiných odlišná..právě naopak..Já miluju když můžu být odlišná než moji kamaradi a pokud se to někomu nelíbí, tak už je to jeho věc..

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement