February 2011

"Ztráta iluzí"

28. february 2011 at 17:59 | Zuzana |  Články

Poďme otvoriť ten svoj mozog

TEMA TYŽDŇA

Neviem či som pochopila túto tému týždňa pretože som zo Slovenska
a neviem či dobre rozumiem slovíčkam lebo to už bolo dosť dávno
keď čeština bola u mňna viac ako slovenčina.

Ale ide o Ilúzie nie?

Aj,by som sa vyjadrila ale pod týmto slovom a pod týmto slovným
spojením si neviem nič predstaviť.

Ilúzie sú ako sny nie? Ale je medzi nimi rozdiel,ilúzie si vytvárate
sami ale sny nie. Apoň nie z časti.
Mať ilúziu znamená vidieť niečo,čo ostatní nevidia iba vy.
Choroba,je to choroba. Ale liečitelná,čím ju možeme vyliečiť?!

Nemať ilúzie,nevidíš nič ani ostatní ludia nevidia nič.
Choroba,je to choroba. Ale liečitelná,čím ju možeme vyliečiť?!

Aký máš vzťah k pomaranču?

28. february 2011 at 14:59 | Zuzana |  Články

Blbá otázka,blbá odpoveď.

OTÁZKA

Neviem ako mám začať,to sa stáva asi každému niekedy.
Ale mne sa to stáva skoro stále. Asi som neni moc kreatívna
alebo niečo v tomto smere. Dobre prestaňme diskutovať
o mojej neschopnosti vymyslieť nadpis nad článok
a vrhnime sa na moju plnozmyselnú a šťavnatú otázku:

Máte radi pomaranče?

Asi ste sa začali smiať ako aj ja. Asi ste sa aj mali či nie?
Nie,nemali veď pomaranč je super ovocie.
Najkrajšie,najsladšie(ako kedy),najchutnejšie,najzdravšie,
najlepšie,najchutnejšie a mohla by som pokračovať
ale sa mi nechce. =D
Za tento rok /2011/ som zjedla nespočetné veľa
pomarančov. Ja som na ňom doslovne závisla
ale úplne :)

No a čo,nech mi ju napíše alebo hodina výtvarnej výchovy.

28. february 2011 at 10:19 | Zuzana |  Články

NECH MI JU NAPÍŠE,JE MI TO JEDNO

JE TOTO NORMÁLNE?


No a čo,nech mi ju napíše. Je mi to absolútne jedno. Takýmito slovami som reagovala na to
že mi učitelka napísala poznámku. Už na začiatku hodiny bolo jasné že neni všetko v poriadku.
Možno bolesť hlavy,možno chrípka zapríčinila to ako sa učitelka chovala. Ticho. Bola ticho.
Pozdravili sme sa,začali sme sa rozpávať a ona bola ticho. Kedže som výtvarnú výchovu
mala rada,nevydržala som a začala som sa pýtať čo budeme robiť. 5 krát! 5 krát som sa jej
to opýtala. Ďalšia otázka,ďalší stupeň hlasitosti. Ona mi neodpovedala a to robila vždy.
Keď ma to už unavilo,povedala som jej že nemám pomocky. Na to už odpovedala
a začala rozprávať s "tým" tonom. Išla som si sadnúť,veď čo mi zostávalo?

O niekoľko
minút sa postavila a začala trepať niečo o dlaždicách,o mozaikách a o tom čo vlastne
ideme robiť. Plus,ako bonus doniesla ukážku. O 10 večer vystrihovala z Vrabčeka
"výtvarné práce" prvákov alebo druhákov. Hovorím si "to je inšpirácia". Vedela som
že polovica 14 ročných dievčat začne robiť to isté čo 6 ročné deti. Nevedela som
či to mám ignorovať alebo riešiť. Rozhodla som sa pre tú prvú možnost.
Aj tak by som to nevyriešila. Zase neviem či to je teraz chyba školských osnov
od Ministerstva školstva alebo učitelky. Keby bolo keby a doniesla by iné práce.
Lepšie,zložitejšie a na úrovni 14 ročného človeka. Vyzeralo by to asi lepšie,
nie asi ale isto.

Potom povedala že ide kontrolovať pomocky. Dostala som
menší pocit paniky ale ten hneď zmizol,keď som na stole mala výkres
a farebné papiere. No to nestačilo,povedala s tým uštipačným tonom "Máš poznámku"
Naštvala som sa. Dobre nemám pomocky,tak nemusím pracovať. Nech mi ju napíše.

Keby som bola na jej mieste,neviem čo by som robila. Už len s toho dovodu že keď
si niekto zabudol pomocky,tak mu za tých 6 mesiacov nenápisala poznámku. Teraz
ju napísala a práve mne a navyše,som si nezabudla všetky pomocky,základ som mala
dokonca som si doniesla ceruzky. Na druhej strane,som s i zabudla niekoľko pomocok
tak by som aj pozámku mohla dostať. Takže,neviem čo by som urobila na jej mieste,
ale poznámku by som jej (sebe) nedala. A čo teraz? Mám pracovať na Vv,keď som
dostala poznámku za to že nemám pomocky a s toho bolo jasné že tu prácu nemožem
urobiť? Alebo mám ju urobiť s tým že základne veci mám a ostatné by som si požičala?
Rozhodla som sa že áno,spravím tu prácu veď pod vládou chrápky by mi dala päťku
a to by ma fakt mrzelo. PASTELKY,idem si pre pastelky :)



(deviantart.com)

Píšete si denník?

23. february 2011 at 18:49 | Zuzana |  Články

Píšete si denník či nie?

OTÁZKA

Pre niekoho denník znamená kniha. Kniha spomienok ktorou sa može hocikedy potuľovať,spomenúť si na udalosti,okamihy,ludí alebo sa može úplne prekvapene tváriť. Aj mne sa to raz stalo. Napísala som si jednu
krásnu spomienku na ktorú som o dva mesiace zabudla. Možno je to hlúpy príklad ale na lepší som za tých
pár sekúnd ktoré rozmýšlam neprišla. Ďalej može človek urbiť aj to,že začne porovnávať či už seba alebo svoj
život. Denník je vlastne kniha v ktorej nájdete všetko čo ste tam napísali. Och,a hlavne vaše pocity a nálady.
Či už si ho píšete na internete alebo do knihy stále budete mať na čo spomínať. Pri čítaní možno budete
plakať či už od šťastia alebo ako to býva skoro vždy od smútku. Ale spomienky sú spomienky a prítomnosť
je prítomnosť.

Pre niekoho je to zase jedna blbá,stupidná vec ktorú ani neznesú. Načo to písať? Na čo mi to bude?
Je to absolútna "hovadina". No dobre,ale zase ide o ludí či chú alebo nechú.Keď nechce tak ho už
nikto neprinúti. Keď chce tak sa mu zase nechce,alebo si nájde tisíc výhovoriek a potom to lutuje.

A máme si ho písať?
Túto otázku by si mal každý položiť sám. Veď je to jeho vec nie? :)

A čo ja?
Ja som si založila už toľko denníkov že mi dve ruky na spočítanie asi nestačia. Ale to boli väčšinou
také denníky "10-stranové" na ktorých bolo napísane nezmyselné texty. Alebo skor spísane vety
v ktorých bolo neskutočne veľa informácii a keď si to tak teraz čítam,zamýšlam sa či som bola
vtedy poriadku alebo to bol moj "prepracovaný sposob" vyjadrovania alebo sa mi nechcelo?
Tak to už neviem =D

Ale pamätajte čo raz na papier napíšete tam zostane navždy
Zuzana